Dedičské konanie v roku 2026: Ako dlho trvá, na čo si dať pozor a koľko zaplatíte?

Dedičské konanie určuje, kto zdedí majetok po zosnulom a v akom rozsahu. Jeho priebeh však môže byť komplikovaný, najmä ak je dedičov viac, existujú dlhy alebo vzniknú nezhody pri rozdeľovaní dedičstva. Pre množstvo ľudí je často negatívnym najmä z dôvodu, že otázka dedičského konania sa vždy spája so smrťou blízkej osoby. Hoci ide v tomto smere o náročnú životnú situáciu je nevyhnutné uvedomiť si, že práve otázky týkajúce sa majetku, dlhov a dedičských práv môžu výrazným spôsobom ovplyvniť život dedičov poručiteľa. Viete ako dlho trvá dedičské konanie na Slovensku, koľko stojí a na čo si treba dať pozor? Čítajte ďalej a dozviete sa viac.

Čo je dedičské konanie a kto ho vedie

Dedičské konanie je súdne konanie, v ktorom sa zisťuje okruh dedičov, majetok a dlhy poručiteľa, teda zosnulej osoby. Jeho výsledkom je rozhodnutie o tom, kto a v akom rozsahu dedičstvo nadobudne. Právna úprava sa nachádza najmä v Civilnom mimosporovom poriadku a v Občianskom zákonníku. Hoci konanie o dedičstve patrí do právomoci súdu, jeho praktické vedenie súd zverí notárovi, ktorý v rámci dedičského konania vystupuje ako súdny komisár. Notár zisťuje potrebné skutočnosti, preveruje majetok a dedičov, komunikuje s účastníkmi a vykonáva úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia o dedičstve. Dedičia si notára nemôžu vybrať sami, keďže ho poveruje súd príslušný na konanie o dedičstve.

„Na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode

a) mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,

b) sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),

c) poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).“

Ako dlho môže trvať dedičské konanie závisí od viacerých okolností

Dĺžka dedičského konania závisí od okolností konkrétneho prípadu. Ak sú dedičia známi, majetok je jednoznačne identifikovaný a medzi dedičmi nevznikajú spory, konanie môže byť ukončené v priebehu niekoľkých mesiacov. Zložitejšie prípady však môžu trvať aj podstatne dlhšie. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dĺžku konania, patria najmä:

• počet dedičov a ich vzájomná dohoda,
• rozsah a hodnota majetku poručiteľa,
• existencia závetu alebo listiny o vydedení,
• potreba preveriť dlhy a záväzky,
• spory o vlastníctvo majetku alebo dedičské právo,
• dostupnosť potrebných dokumentov a súčinnosť dedičov.

Zákon neurčuje jednu všeobecnú lehotu, v ktorej sa musí skončiť každé dedičské konanie. Ak sa konanie neprimerane predlžuje, dedič sa môže obrátiť na povereného notára a požiadať o informáciu o jeho stave a dôvodoch zdržania.

Takto prebieha dedičské konanie krok za krokom

Dedičské konanie sa spravidla začína po tom, ako súd dostane informáciu o úmrtí osoby. Úmrtie oznamuje súdu príslušný matričný úrad, takže dedičia nemusia podávať samostatný návrh na začatie dedičského konania. V úplne prvom kroku súdny komisár, resp. notár, ktorého poveril súd na vedenie dedičského konania zisťuje, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, ktorí dedičia prichádzajú do úvahy a či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení.

V ďalšom kroku notár upovedomí tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť a predvolá dedičov a ďalšie oprávnené osoby na pojednávanie. Na pojednávaní následne notár určí spôsob dedenia, a to buď zo záveru alebo zo zákona. Dedenie na základe závetu má prednosť pred zákonným dedením, pokiaľ je závet platný. Ak závet neexistuje, notár vedie dedičské konanie zo zákona, pričom v tomto prípade sa dedí podľa dedičských skupín. Tie sú štyri.

„V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve rovnakým dielom jeho deti; to isté platí o vzdialenejších potomkoch toho istého predka. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej dedičskej skupine manžel poručiteľa, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej dedičskej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve rovnakým dielom jeho deti; to isté platí o vzdialenejších potomkoch toho istého predka. Ak žiadny dedič nededí v tretej dedičskej skupine, v štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Ak nededí niektorý z prarodičov poručiteľa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve rovnakým dielom jeho deti; ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho podiel na dedičstve rovnakým dielom jeho deti.“

V ďalšom kroku notár vykoná súpis majetku a dlhov poručiteľa. Zisťuje, aký majetok zanechal poručiteľ. Môže ísť o nehnuteľnosti, peniaze na bankových účtoch, motorové vozidlá, obchodné podiely, pohľadávky alebo iný majetok. Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd prostredníctvom notára uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Ak je dedičov viac môžu sa dohodnúť na rozdelení dedičstva. Ak sa nedohodnú, dedičské konanie pokračuje podľa zákonných pravidiel a notár potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

🔍​Príklad na rozdelenie majetku, ak sa dedičia nedohodnú

Po zosnulom otcovi zostal dom a tri deti sa nevedia dohodnúť, komu dom pripadne. Notár nemôže prikázať, kto dom dostane. V praxi preto vydá rozhodnutie, že každý z troch dedičov nadobúda dom v podiele 1/3 a zo všetkých detí sa tak  stávajú spoluvlastníci. Ak by sa dedičia stále nevedeli dohodnúť a chceli by toto spoluvlastníctvo zrušiť, prípadne dom napríklad predať museli by to riešiť až následne na súde žalobou o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Posledným krokom pri dedičskom konaní je vydanie uznesenia o dedičstve. Toto uznesenie vydáva súd prostredníctvom notára, ktorý viedol pojednávanie, pričom v uznesení o dedičstve:

• potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
• potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
• schváli dohodu dedičov o vysporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vysporiadava jeho pohľadávka,
• schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
• potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vysporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
• neschváli dohodu o vysporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vysporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Dedičia by mali notára upozorniť na všetok majetok, o ktorom vedia. Ak sa ďalší majetok objaví až po skončení konania môže byť potrebné dodatočné konanie o dedičstve.

Pozor, zdediť môžete aj dlhy

Pri dedičskom konaní je dôležité venovať pozornosť nielen majetku, ale aj záväzkom poručiteľa a právnym dôsledkom jednotlivých rozhodnutí. Dedičstvo totiž môže zahŕňať aj dlhy. Podľa zákona dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa aj za jeho dlhy, ktoré na neho prešli, avšak iba do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, ich zodpovednosť sa určuje podľa pomeru hodnoty nadobudnutého dedičstva k celému dedičstvu. Preto si vždy preverte všetky dostupné informácie o úveroch, pôžičkách a ďalších záväzkoch zosnulého. V praxi sa totiž často stáva, že dedičia zistia, že ich blízky mal dlhy či exekúcie až keď zomrie a zostávajú nemilo prekvapení.

^{zdroj: pexels.com/Andrea Piacquadio}

Kedy a ako môžete dedičstvo odmietnuť

Dedič môže dedičstvo odmietnuť za podmienok stanovených zákonom. Podľa Občianskeho zákonníka sa odmietnutie uskutočňuje ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu s úradne osvedčenou pravosťou podpisu. Lehota je jeden mesiac odo dňa, keď bol dedič notárom upovedomený o práve odmietnuť dedičstvo a o následkoch odmietnutia. Súd však môže túto lehotu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Pozor si ale treba dať na to, že ak odmietate dedičstvo, vzdávate sa ho v celom rozsahu. Odmietnutie dedičstva iba sčasti alebo s podmienkou nie je prípustné. Ak teda o odmietnutí dedičstva uvažujete, skúste si najskôr preveriť dostupné informácie o majetku a dlhoch poručiteľa, prípade sa poradiť s advokátom, čo je vo vašom prípade vhodné.

🔍​Príklad na odmietnutie dedičstva

Pán Peter sa stal dedičom po jeho strýkovi, nakoľko bol jeho jediným príbuzným. Dozvedel sa, že po strýkovi zostal dom, ktorý je ale zaťažený exekučným záložným právom, nakoľko mal jeho strýko nejaké dlhy. Zostal po ňom ale bankový účet, na ktorom je asi 10 tisíc eur a zlatý náramok v hodnote približne 300 eur. Pán Peter si chce nechať náramok a finančné prostriedky na účte, ale domu sa chce vzdať a v tejto časti sa rozhodne dedičstvo odmietnuť. Toto však prípustné nie je. V podmienkach Slovenskej republiky sa totiž dedičstvo nadobúda ako jeden celok, ktorý zahŕňa nielen majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Peter preto nemôže dedičstvo odmietnuť sčasti. Buď dedičstvo odmietne celé, teda aj s finančnými prostriedkami a zlatým náramkom alebo ho príjme, pričom naňho prejde aj dom zaťažený exekučným záložným právom. Ako právny nástupca svojho strýka bude následne zodpovedať aj za poručiteľove dlhy, avšak iba do výšky všeobecnej hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Neopomenuteľní dedičia a možnosť vydedenia

Náš právny poriadok poskytuje osobitnú ochranu tzv. neopomenuteľným dedičom, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Status neopomenuteľného dediča pre nich znamená, že ich poručiteľ nemôže v závete len tak opomenúť. Jediným zákonným spôsobom ako potomka úplne zbaviť jeho zákonného nároku na dedičstvo, je vydedenie prostredníctvom listiny o vydedení. Ide o právny nástroj, ktorý umožňuje poručiteľovi vylúčiť potomka z dedenia. V súvislosti s tým je ale potrebné pripomenúť, že poručiteľ môže potomka vydediť len zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov, a to vtedy, keď:

• sa potomok správa v rozpore s dobrými mravmi voči poručiteľovi alebo voči jemu blízkej osobe,
• potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• potomok bol odsúdený za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• potomok poručiteľa trvalo vedie márnotratný život alebo neusporiadaný život.

„Poručiteľ môže ustanoviť, že účinky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného potomka alebo na jeho určitého potomka.“

Koľko stojí dedičské konanie u notára?

Náklady dedičského konania závisia predovšetkým od hodnoty dedičstva a vykonaných úkonov. Medzi dve hlavné položky v rámci poplatkov za dedičské konanie patrí odmena notára, ktorý v dedičskom konaní vystupuje ako súdny komisár a súdny poplatok. Odmena notára sa vypočítava podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov, pričom jej základom je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve. Odmena notára v zmysle uvedenej vyhlášky je:

• z prvých 3 300 eur základu vo výške 2 %,
• z presahujúcej sumy až do 16 500 eur základu vo výške  1 %,
• z presahujúcej sumy až do 33 100 eur základu vo výške 0,7 %,
• z presahujúcej sumy až do 99 500 eur základu vo výške 0,4 %,
• z presahujúcej sumy až do 663 800 eur základu vo výške 0,2 %,
• najmenej 23 eur.

Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava.  

^{zdroj: pexels.com/Jakub Zerdzicki}

Takáto je výška súdneho poplatku za dedičské konanie

Okrem odmeny notára je potrebné počítať aj so súdnym poplatkom, ktorý upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Jeho výška sa odvíja od čistej hodnoty dedičstva, teda od hodnoty majetku po zohľadnení prípadných dlhov a záväzkov poručiteľa. Zákon stanovuje tri sadzby, a to:  

• do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva poplatok vo výške 10 eur,
• do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva poplatok vo výške 25 eur,
• nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva poplatok vo výške 0, 2 %, najviac však 250 eur.

Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku súdom sa platí poplatok vo výške 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej však 10 eur a najviac 250 eur. Ďalšie náklady môžu vzniknúť napríklad vtedy, ak dedič využije služby advokáta. Presná sumu, ktorú dedič zaplatí pri dedičskom konaní preto závisí od okolností konkrétneho konania.

! Dedičia v dedičskom konaní platia odmenu notára aj súdny poplatok

V prípade odmeny notára a súdneho poplatku ide o dva samostatné druhy nákladov spojených s prejednaním dedičstva. Odmena notára je odplatou za jeho činnosť ako súdneho komisára, teda za vykonávanie úkonov v dedičskom konaní, zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa či vydanie rozhodnutia o dedičstve a podobne. Súdny poplatok je naopak poplatkom štátu za konanie pred súdom. Ide teda o dve rozdielne platby s odlišným účelom.

Dedičské konanie môže byť pomerne rýchle, ak sú dedičia známi, majetok je riadne identifikovaný a medzi účastníkmi nevznikajú spory. V komplikovanejších prípadoch sa však môže predĺžiť a vyžadovať riešenie ďalších právnych otázok. Najdôležitejšie je preveriť majetok a dlhy poručiteľa, dodržať lehotu na odmietnutie dedičstva a dôkladne zvážiť prípadnú dohodu medzi dedičmi. Ak sa chcete pri dedičskom konaní vyhnúť komplikáciám, skúste najmä reagovať na výzvy notára v stanovených lehotách, poskytnúť mu informácie o známom majetku a dlhoch, dostaviť sa na predvolanie alebo včas oznámiť prekážku a tiež pokúsiť sa o dohodu s ostatnými dedičmi, pokiaľ je to možné.

Ak vám niečo nie je jasné môžete kontaktovať notára povereného na prejednanie dedičstva a požiadať ho o informáciu, či vysvetlenie. Ak máte pochybnosti o svojich právach alebo neviete ako pri dedičskom konaní správne postupovať, včasná konzultácia s advokátom vám môže pomôcť predísť zbytočným komplikáciám.