Kamera na dome môže chrániť majetok. Nemusí však chrániť všetko, čo sa nachádza za vaším plotom. Predstavte si obyčajný deň. Vyjdete ráno na terasu, idete do auta alebo sa staráte o záhradu. Pozriete smerom k susedovmu domu a zrazu si všimnete kameru. Mieri priamo na váš pozemok. Možno sused tvrdí, že ju tam dal „kvôli bezpečnosti“. Možno má za sebou krádež alebo poškodenie majetku. Možno kamera podľa neho sníma iba jeho bránu, no vy máte pocit, že zachytáva aj váš dvor, okná alebo cestu pred domom. Môže vás teda sused natáčať?
„Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“
Samotná existencia kamery na susedovom dome ešte automaticky neznamená porušenie zákona. Rozhodujúce je najmä to, kam kamera smeruje, čo zaznamenáva, na aký účel je záznam použitý, či sa záznam uchováva a či zasahuje do súkromia alebo osobných údajov iných osôb. Práve tu sa stretávajú dve legitímne potreby – právo vlastníka chrániť svoj majetok a právo suseda na súkromie.
Kamera na dome ešte neznamená problém, ak sníma len vlastný priestor
Ak si človek nainštaluje kameru na svojom dome a používa ju na ochranu vlastného domu, pozemku či majetku, nemožno automaticky povedať, že koná protiprávne. Právo chrániť svoj majetok je legitímnym právom každého vlastníka. Problém však nastáva v okamihu, keď kamera prestane sledovať iba vlastný priestor a začne zasahovať do priestoru iných ľudí.

❌ Zásada „môj dom, moja kamera“ automaticky neplatí
Vlastníctvo kamery ešte automaticky neznamená aj vlastníctvo priestoru, ktorý sníma. Ak máte kameru umiestnenú na svojom dome, neznamená to automaticky, že môžete bez obmedzenia monitorovať susedov dvor. Podobne ako si môžete postaviť plot na svojom pozemku, nemôžete postaviť plot cez susedov pozemok len preto, že jeho druhá polovica je dobre viditeľná z vašej záhrady.
Pri kamerách je tento problém ešte citlivejší, pretože kamera môže zaznamenávať konkrétne identifikovateľné osoby. A práve tu nastáva zlomový bod. Obraz či zvuk človeka totiž môže byť osobným údajom. Základnou podmienkou je, ak je osoba na kamerovom zázname rozpoznateľná a identifikovanteľná. V takomto prípade ide o porušenia zákona o ochrane osobných údajov. Ak by bol napríklad obraz rozmazaný alebo by na ňom bolo vidno veľké množstvo ľudí, z ktorých nie je možné identifikovať konkrétne jednu osobu, zákon o GDPR by porušený nebol. GDPR preto stanovuje, že osobné údaje možno spracúvať iba vtedy, ak existuje právny základ. Jedným z nich môže byť oprávnený záujem, napríklad ochrana majetku, ale tento záujem nesmie automaticky prevážiť nad právami a slobodami dotknutých osôb. A práve to je veľmi dôležitá hranica. Vlastný pozemok teda nie je automaticky problém. Susedov pozemok už môže byť úplne iná právna situácia.
„Osobné údaje možno spracúvať len zákonným spôsobom a tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv dotknutej osoby. Osobné údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom. Spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú.“
Rozhodujúce je, čo kamera skutočne vidí
Bezpečnosť a ochrana majetku môžu byť legitímnym dôvodom na kamerové monitorovanie. To však neznamená, že kamera môže snímať všetko, čo sa nachádza v jej dosahu. Pri posudzovaní oprávneného záujmu treba uvažovať aj o tom, či je takéto snímanie nevyhnutné a primerané. Inými slovami, ak chcete chrániť svoju bránu, musíte kvôli tomu vidieť aj susedovu obývačku? Samozrejme, že nie. Predstavme si teda hranicu, kedy a ako má sused právo kameru používať v praxi v dvoch situáciách. V prípade prvej má sused kameru nad garážou. Kamera sníma jeho garáž, jeho vstupnú bránu, jeho príjazdovú cestu a časť jeho dvora. Váš pozemok kamera nezachytáva ani len z časti. V prípade druhej situácie má sused kameru umiestnenú tak, že okrem jeho vlastnej brány zachytáva aj časť vášho dvora, vaše parkovacie miesto, vstup do vášho domu alebo ľudí pohybujúcich sa na vašom pozemku. A práve tieto dve situácie nemôžeme z právneho hľadiska dať rovnakú úroveň. Prečo? Kým v prvom prípade sused neporušil žiadny predpis, pri druhej situácii už môže ísť o spracúvanie osobných údajov a zároveň o zásah do práva na súkromie a ochranu osobnosti.
❓ Sused tvrdí, že nič nenahráva
V prípade monitorovania kamerou je veľmi dôležitý rozdiel napríklad medzi:
- kamerou, ktorá iba poskytuje živý obraz,
- kamerou, ktorá obraz aj zaznamenáva,
- kamerou, ktorá zaznamenáva obraz iba pri pohybe,
- kamerou so zvukovým záznamom,
- kamerou, ktorá uchováva záznam niekoľko dní.
Z pohľadu ochrany súkromia môže byť významný už len samotný monitoring. Pri GDPR je zase podstatné, či dochádza k spracúvaniu osobných údajov. Preto, ak sused tvrdí „veď nič také nenahrávam“ alebo „vás nie je vôbec vidno“ jeho tvrdenie samo o sebe ešte nemusí znamenať, že je všetko v poriadku.

zdroj: pexels.com/Josh WithersČo môžete urobiť, ak vás sused natáča
Najhorším prvým krokom býva okamžite eskalovať susedský konflikt. Pokiaľ si nie ste istý čo kamera skutočne vidí, resp. zachytáva, pokúste sa najskôr zistiť, kam smeruje. Overte si teda:
- čo kamera vidí,
- či zachytáva váš pozemok,
- či vidí do okien,
- či sníma aj ulicu,
- či sa otáča,
- či má funkciu sledovania pohybu.
🔍 To, čo kamera vidí môže byť skreslené
Niekedy môže byť kamera fyzicky namierená smerom k vášmu domu, ale jej softvér môže mať nastavené maskovanie časti obrazu. Naopak, aj kamera, ktorá vyzerá ako „nevinná“, môže mať široký záber.
V druhom kroku požiadajte suseda o vysvetlenie. Bez hádok a nebojte sa kontaktovať ho kľudne aj písomne. Tento postup bude mať dve výhody. Po prvé, problém sa môže vyriešiť bez konfliktu a po druhé, budete mať dôkaz o tom, že ste sa problém snažili riešiť, v prípade, ak druhá strana neodpovie alebo bude odporovať.
Právne kroky, ktoré môžete voči susedovi podniknúť v prípade sporu
Ak sa so susedom po dobrom nedohodnete a máte za to, že dochádza k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, môžete sa obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Úrad umožňuje dotknutej osobe podať návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov. Návrh musí obsahovať najmä:
- identifikáciu navrhovateľa a
- identifikáciu osoby, proti ktorej návrh smeruje,
- opis porušených práv,
- dôkazy podporujúce tvrdenia o porušení práv týkajúcich sa spracúvania osobných údajov.
❗ Nezabúdajte ani na ochranu osobnosti
GDPR však nie je jediný možný právny nástroj. Ak kamera zasahuje do vášho súkromia, môže byť relevantná aj občianskoprávna ochrana osobnosti. Náš Občiansky zákonník totiž chráni súkromie fyzickej osoby a umožňuje domáhať sa, aby sa od neoprávneného zásahu upustilo a aby boli odstránené jeho následky. To znamená, že spor o susedovu kameru nemusí byť iba „GDPR problém“. Môže ísť zároveň o zásah do súkromia a osobnostných práv.

Ako suseda žalovať sa súde? Toto všetko môžete žiadať
Ak máte za to, že susedova kamera neprimerane zasahuje do vášho súkromia, nemusíte zostať iba pri neformálnej žiadosti, aby ju otočil iným smerom. V určitých prípadoch môže prichádzať do úvahy aj občianskoprávna ochrana osobnosti. Podstatné je, že podľa Občianskeho zákonníka nejde iba o „sťažnosť na suseda“. Pri zásahu do osobnosti môže dotknutá osoba požadovať upustenie od neoprávnených zásahov, odstránenie ich následkov a pri splnení podmienok aj primerané zadosťučinenie. Občiansky zákonník teda chráni okrem iného aj súkromie fyzickej osoby. Pri susedovej kamere to môže v praxi znamenať napríklad požiadavku, aby sused:
- prestal snímať priestor, do ktorého kamera nemá zasahovať,
- upravil uhol kamery alebo jej technické nastavenie,
- prijal iné opatrenie, ktorým sa neoprávnený zásah do vášho súkromia odstráni.
Nejde pritom o automatické pravidlo, že každá kamera namierená smerom k susednému pozemku predstavuje zásah do osobnostných práv. Posudzovať treba konkrétne okolnosti – čo kamera sníma, v akom rozsahu, či ide o obrazový alebo aj zvukový záznam, aký priestor zachytáva, na aký účel je kamera používaná a aká intenzita zásahu do súkromia vzniká.
✉️ Najprv suseda písomne vyzvite
Ak nejde o naliehavú situáciu, praktickým prvým krokom môže byť písomná výzva susedovi. Nie je potrebné hneď podávať žalobu. Výzva má význam aj preto, že si vytvoríte dôkaz o tom, že ste suseda na problém upozornili a požiadali ho o nápravu. Výzva by mala byť vecná a konkrétna. Môžete zároveň uviesť, čo presne kamera zachytáva, odkedy tento stav trvá a akú konkrétnu nápravu požadujete.
Ak sused na výzvu nereaguje alebo kameru naďalej používa spôsobom, ktorý podľa vás neoprávnene zasahuje do vášho súkromia, môže prichádzať do úvahy súdna ochrana osobnosti. V takom prípade už nejde o obyčajnú susedskú sťažnosť. Súd môže posudzovať, či v konkrétnom prípade skutočne došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv a či je požadovaná ochrana dôvodná. Preto je dôležité vedieť preukázať čo kamera zachytáva a v čom konkrétne zásah spočíva.

Môžete od suseda žiadať aj peniaze?
Pokiaľ sused neoprávnene zasahuje do vášho súkromia, ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka nie je obmedzená iba na požiadavku, aby sa od zásahu upustilo. Zákon upravuje aj možnosť domáhať sa primeraného zadosťučinenia. V prípade, že by nepostačovalo zadosťučinenie napríklad vo forme ospravedlnenia alebo iného nemajetkového opatrenia a zásah do osobnostných práv by bol závažný, zákon umožňuje za splnenia podmienok požadovať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
„Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.“
Podľa zákona vzniká nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vtedy, keď je zásah do osobnostných práv natoľko závažný, že bežné zadosťučinenie už nestačí. Zákon výslovne uvádza najmä situáciu, keď bola vo väčšej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť človeka v spoločnosti. Výšku potom určuje súd podľa závažnosti ujmy a okolností prípadu.
✅ V prípade nároku na odškodnenie musí vzniknúť reálna ujma
Pri požiadavke finančného odškodnenia nestačí iba tvrdiť, že ujma mohla vzniknúť. Musí byť preukázaná skutočná a konkrétna ujma a jej súvis so zásahom. Samotný zákon najskôr počíta napríklad s tým, že sa zásah zastaví, odstránia sa jeho následky alebo sa poskytne primerané zadosťučinenie. Peniaze sú ďalší stupeň ochrany pri závažnejšom zásahu. Ak teda chcete finančnú náhradu, nestačí iba tvrdiť, že vás kamera mohla poškodiť. Závažnosť a reálne následky zásahu treba vedieť preukázať.
Toto určite nerobte, ak sa chcete vyhnúť problémom
Ak máte pocit, že vás sused sleduje, môže byť lákavé kameru zakryť, poškodiť alebo ju dokonca priamo odstrániť zo susedovho domu. Množstvo ľudí tiež často láka zverejniť susedove fotografie na sociálnych sieťach. Tu si však treba dať pozor. Takýto postup môže konflikt ešte viac zhoršiť a môže vytvoriť nový právny problém, ktorý bude práve vo váš neprospech. Oveľa bezpečnejšie je zdokumentovať situáciu, komunikovať písomne a využiť všetky právne prostriedky, ktoré máte k dispozícii.
Upozornenie: Obsah portálu Verdikt.sk má všeobecný informačný a odborný charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo ani posúdenie konkrétneho prípadu.
