Cestná kontrola: Čo môže polícia vodičovi prikázať a čo nie?

Cestná kontrola a stretnutie s policajnou hliadkou v súvislosti s ňou patrí k bežným situáciám, s ktorými sa počas života stretne takmer každý účastník cestnej premávky. Napriek tomu ide o oblasť, v ktorej medzi verejnosťou pretrváva množstvo nejasností, mylných predstáv a často aj protichodných informácií o tom, aké právomoci má polícia voči vodičovi a aké práva naopak zostávajú zachované kontrolovanej osobe. V praxi sa možno stretnúť s dvoma krajnými postojmi. Na jednej strane sú vodiči presvedčení, že policajt počas cestnej kontroly disponuje prakticky neobmedzenou mocou a jeho pokyny musia byť bezvýhradne splnené za každých okolností. Na druhej strane stoja osoby, ktoré sa odvolávajú na rôzne, často nesprávne interpretované „občianske práva“ a odmietajú plniť aj zákonné výzvy policajtov. Ani jeden z týchto prístupov však nezodpovedá právnej realite.

Poznanie pravidiel cestnej premávky, ako aj práv a povinností nielen vodičov,  ale i policajtov, nie je dôležité len z pohľadu ochrany práv občanov, ale aj z hľadiska právnej istoty a predchádzania zbytočným konfliktom medzi vodičmi a príslušníkmi Policajného zboru. Informovaný vodič totiž dokáže rozlíšiť medzi zákonnou povinnosťou a neoprávnenou požiadavkou a zároveň vie, ako sa správať spôsobom, ktorý rešpektuje zákon aj autoritu orgánov verejnej moci.

Právna realita medzi právomocou policajta a právami vodiča

Cestná kontrola patrí medzi najčastejšie formy výkonu policajnej právomoci. Napriek tomu medzi vodičmi pretrváva množstvo mýtov, nepresností a poloprávd o tom, čo môže policajt od vodiča požadovať a kde už jeho oprávnenia narážajú na zákonné limity. Právny rámec cestnej kontroly na Slovensku vyplýva najmä zo:

• zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
• zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
• zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
• Trestného poriadku,
• Ústavy Slovenskej republiky.

V právnom štáte totiž výkon verejnej moci podlieha zásade zákonnosti. To znamená, že policajt môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý mu výslovne umožňuje zákon. Na rozdiel od bežného občana neplatí zásada „čo nie je zakázané, je dovolené“, ale presný opak. Policajt smie robiť len to, čo mu zákon umožňuje. Rovnako však platí, že občania sú povinní rešpektovať zákonné pokyny a strpieť úkony, na ktoré má polícia oprávnenie. Hranica medzi zákonným výkonom policajnej právomoci a neoprávneným zásahom do práv jednotlivca preto nie je vždy jednoznačná a v konkrétnych situáciách môže vyvolávať otázky.

Povinnosť zastaviť vozidlo je základným oprávnením policajta. Čo sa stane ak nezastavíte?

Jedným z najzákladnejších oprávnení policajta je zastaviť vozidlo. Ak policajt použije predpísaný signál na zastavenie vozidla, vodič je povinný bezodkladne zastaviť. Nezáleží pritom na tom či vodič spáchal priestupok, je podozrivý z trestnej činnosti alebo ide len o bežnú preventívnu kontrolu. Polícia nemusí vodičovi vopred vysvetľovať dôvod zastavenia. Ak je výzva zrozumiteľná a vodič ju vníma, vzniká mu povinnosť zastaviť. Nezastavenie nie je len „ignorovanie pokynu“, ale môže mať viacero právnych a praktických následkov v závislosti od okolností. Policajt je zároveň oprávnený použiť donucovacie prostriedky na zastavenie unikajúceho vozidla.

🔍Čo ak vozidlo omylom nezastavíte alebo spanikárite

Niekedy vodič policajta jednoducho nezbadá alebo si nie je istý, či je výzva určená jemu. V takom prípade sa policajti zvyčajne pokúsia vozidlo zastaviť opakovane, použijú majáky a sirénu alebo môžu vozidlo nasledovať až do momentu, kým nezastaví. Ak sa následne preukáže, že išlo o neúmyselné prehliadnutie výzvy, situácia býva posudzovaná miernejšie než vedomý útek.

Vodič vozidlo nezastaví vedome – ide o priestupok alebo trestný čin?

Ak policajt vyzve počas cestnej kontroly vodiča na zastavenie vozidla a ten vozidlo nezastaví, ide už o podstatne závažnejšiu situáciu. Policajt môže:

• začať prenasledovanie vozidla,
• vyzvať ďalšie hliadky na spoluprácu,
• zablokovať trasu,
• použiť zákonné donucovacie prostriedky.

Samotný fakt, že vodič vedome uniká kontrole, vyvoláva u polície podozrenie, že sa snaží zatajiť inú protiprávnu činnosť (napr. alkohol, drogy, zákaz činnosti, kradnuté vozidlo a podobne). Pokiaľ ide o otázku posúdenia konania vodiča z hľadiska priestupku alebo trestného činu, vo všeobecnosti platí, že vo väčšine prípadov bude nezastavenie riešené ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky a priestupok. Ak však vodič ohrozuje ostatných účastníkov premávky, spôsobí nehodu, útočí vozidlom na policajtov alebo iné osoby, marí výkon úradného rozhodnutia alebo sa dopúšťa inej trestnej činnosti môže byť jeho konanie kvalifikované aj ako trestný čin podľa konkrétnych okolností prípadu.

⁉️​Čo robiť, ak si nie ste istý, či ide o skutočnú policajnú hliadku

Ak vás počas jazdy zastaví policajná hliadka a vy máte pochybnosti, či ide skutočne o príslušníkov Policajného zboru (napr. v noci na odľahlom mieste) spomaľte a dajte najavo, že výzvu na zastavenie vozidla registrujete. Pokračujte primeranou rýchlosťou na osvetlené alebo bezpečnejšie miesto. V prípade pochybností tiež môžete zavolať na tiesňovú linku 158 a overiť si, či ide o policajnú hliadku. Zároveň neunikajte a nesnažte sa policajtom stratiť. Práve rozdiel medzi „hľadám bezpečné miesto na zastavenie“ a „snažím sa utiecť“ býva veľmi dôležitý pri posudzovaní celej situácie.

Predloženie týchto dokladov od vás policajt môže požadovať

Po zastavení vozidla počas cestnej kontroly môže policajt požadovať predloženie:

• vodičského preukazu,
• osvedčenia o evidencii vozidla,
• dokladu totožnosti,
• dokladu o povinnom zmluvnom poistení, ak je potrebný na preukázanie splnenia zákonnej povinnosti,

prípadne ďalších dokladov súvisiacich s prevádzkou vozidla. Vodič je pritom povinný tieto doklady predložiť.

❗Doklady treba odovzdať do rúk policajta

Predloženie dokladu neznamená iba jeho ukázanie cez zatvorené okno alebo z diaľky. Policajt musí mať možnosť overiť pravosť a obsah dokladu. Ak doklady odmietnete  odovzdať na kontrolu môžete sa dopustiť priestupku.

Dychová skúška na alkohol a povinnosť vodiča podrobiť sa kontrole

Kontrola požitia alkoholu patrí medzi najčastejšie a zároveň najvýznamnejšie úkony vykonávané políciou pri dohľade nad bezpečnosťou cestnej premávky. V zmysle platnej legislatívy na Slovensku vodič motorového vozidla nesmie viesť vozidlo po požití alkoholických nápojov ani iných návykových látok. Na rozdiel od niektorých iných policajných otázok alebo výziev nejde pri dychovej skúške o dobrovoľný úkon. Ak policajt vyzve vodiča na vykonanie dychovej skúšky, vodič je povinný takejto výzve vyhovieť. Policajt pritom nemusí mať vopred dôvodné podozrenie, že vodič požil alkohol. Dychová skúška môže byť vykonaná aj preventívne v rámci bežnej cestnej kontroly, dopravno-bezpečnostnej akcie alebo hromadnej kontroly zameranej na zisťovanie alkoholu a iných návykových látok. V praxi existuje viacero situácií, keď je vodič povinný podrobiť sa vyšetreniu na alkohol:

• počas bežnej cestnej kontroly,
• po spáchaní dopravného priestupku,
• pri účasti na dopravnej nehode,
• ak policajt spozoruje príznaky nasvedčujúce požitiu alkoholu,
• pri kontrolných akciách zameraných na bezpečnosť cestnej premávky,
• pri podozrení na požitie alkoholu pred jazdou alebo počas nej.

Môže vodič dychovú skúšku odmietnuť? Aké budú následky?

Z právneho hľadiska síce nikto nemôže byť fyzicky nútený fúkať do alkohol testera, avšak odmietnutie dychovej skúšky zo strany vodiča má veľmi závažné právne následky. Preto sa v praxi hovorí, že vodič „musí“ absolvovať dychovú skúšku. Mnohí vodiči sa mylne domnievajú, že ak odmietnu fúkať, polícia nebude schopná preukázať prítomnosť alkoholu. Takáto predstava je nesprávna. Zákon totiž považuje samotné odmietnutie za mimoriadne závažné porušenie povinnosti vodiča. Dôvod je jednoduchý. Ak by odmietnutie nemalo právne následky, každý vodič pod vplyvom alkoholu by mohol kontrolu jednoducho zmariť tým, že by odmietol spolupracovať. Zákon preto vytvára mechanizmus, ktorý takéto konanie sankcionuje veľmi prísne. Vodič síce môže odmietnuť odpovedať na otázku, či požil alkohol, ale nemôže sa bez následkov odmietnuť podrobiť zákonnému vyšetreniu na zistenie alkoholu. V súvislosti s dyhovou skúškou a zistenou prítomnosťou alkoholu v krvi je potrebné pripomenúť, že nie každé zistenie alkoholu automaticky znamená spáchanie trestného činu. Právne následky závisia od konkrétnych okolností prípadu, najmä od zistenej hladiny alkoholu a správania vodiča. Pri nižších hodnotách môže ísť o priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri vyšších hodnotách alebo pri stave vylučujúcom spôsobilosť viesť vozidlo však môže byť konanie posudzované ako trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V takom prípade vodičovi hrozia nielen finančné sankcie a zákaz vedenia motorového vozidla na konkrétne určený čas, ale aj trestnoprávne dôsledky vrátane podmienečného alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody.

🔍Zisťovanie prítomnosti alkoholu z krvných testov

Ak vodič spochybňuje správnosť výsledku dychovej skúšky alebo ak existujú okolnosti, ktoré môžu výsledok ovplyvniť, môže nasledovať odborné lekárske vyšetrenie spojené s odberom biologického materiálu. Takýto postup môže nariadiť aj samotná polícia. Je však potrebné zdôrazniť, že vodič si nemôže jednostranne vyberať medzi dychovou skúškou a krvným testom. Ak policajt zákonne nariadi vykonanie dychovej skúšky, vodič je povinný podrobiť sa jej.

Cestná kontrola nie je šikana, ale prevencia

Mnohí šoféri považujú cestnú kontrolu za rutinnú záležitosť, no práve v týchto situáciách často vznikajú spory o to, čo polícia môže vyžadovať a kde sa jej oprávnenia končia. Hoci policajt disponuje rozsiahlymi právomocami na zabezpečenie bezpečnosti a kontroly dodržiavania zákonov, ani on nie je nad zákonom. Pre vodičov preto platí jednoduché pravidlo: poznať svoje povinnosti, ale aj svoje práva. Informovaný človek vie, kedy musí uposlúchnuť zákonnú výzvu a kedy sa môže oprávnene pýtať na dôvod postupu policajta. Práve znalosť pravidiel je najlepšou prevenciou pred konfliktmi, nedorozumeniami aj zbytočnými sankciami. Cestná kontrola by nemala byť súbojom medzi vodičom a políciou. Ak obe strany poznajú hranice svojich práv a povinností, môže prebehnúť rýchlo, korektne a bez zbytočných komplikácií.