Výpoveď a dohoda sú pojmy, s ktorými sa počas života môže stretnúť takmer každý z nás. Skončenie pracovného pomeru patrí medzi významné situácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Zamestnanec sa v praxi často stretáva s otázkou, či je pre neho výhodnejšie skončiť pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou. Obe možnosti majú svoje výhody aj nevýhody a správna voľba závisí najmä od dôvodu skončenia pracovného pomeru, dĺžky pracovného pomeru, nároku na odstupné a požadovaného dátumu skončenia. Základným právnym predpisom upravujúcim skončenie pracovného pomeru výpoveďou či dohodou je Zákonník práce.
Toto je základný rozdiel medzi výpoveďou a dohodou
Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon. To znamená, že s jej uzatvorením musí súhlasiť tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý si strany v dohode určia. Výhodou je preto najmä flexibilita pri odchode zo zamestnania, keďže nie je potrebné čakať na uplynutie výpovednej doby. Pozor si však treba dať najmä na to, že dohodu o skončení pracovného pomeru je potrebné uzavrieť písomne, dohoda v ústnej forme nemá právnu relevanciu.
Naopak, výpoveď je jednostranný právny úkon. Na jej účinné skončenie pracovného pomeru nie je potrebný súhlas druhej strany. Výpoveď však musí byť písomná a musí byť doručená druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu. Pri výpovedi spravidla plynie výpovedná doba, ktorej dĺžka závisí od konkrétnej situácie a dĺžky trvania pracovného pomeru. Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa musia byť zároveň splnené zákonné podmienky na ukončenie pracovného pomeru a musí existovať konkrétny zákonný výpovedný dôvod.
🔍Je dôležité zdôrazniť, že pojem „výpoveď dohodou“ slovenský Zákonník práce nepozná. Pri ukončení pracovného pomeru musí teda ísť buď o výpoveď alebo o dohodu o skončení pracovného pomeru.
Kedy môže byť výhodnejšia dohoda pre zamestnanca i zamestnávateľa?
Dohoda môže byť pre zamestnanca veľmi výhodná najmä vtedy, keď potrebuje skončiť pracovný pomer rýchlo alebo keď je schopný so zamestnávateľom vyjednať priaznivé finančné podmienky. Rovnako to platí aj pre zamestnávateľa.
„Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.“
Typickým príkladom skončenia pracovného pomeru dohodou je situácia, keď zamestnávateľ plánuje organizačnú zmenu, zrušenie pracovného miesta alebo znižovanie počtu zamestnancov. Zamestnávateľ môže v takejto situácii navrhnúť zamestnancovi skončenie pracovného pomeru práve dohodou namiesto toho, aby mu doručil výpoveď. Strany si v dohode môžu určiť konkrétny dátum skončenia bez toho, aby musela uplynúť výpovedná doba. Významnú úlohu pritom zohráva vyjednávanie. Zamestnanec si môže so zamestnávateľom dohodnúť napríklad výšku odstupného, vysporiadanie dovolenky alebo ďalšie podmienky. Ak zamestnávateľ potrebuje ukončiť pracovný pomer rýchlo a bez komplikácií môže mať zamestnanec pri rokovaní lepšiu vyjednávaciu pozíciu.
‼️Dohoda však nie je vždy automaticky výhodná. Zamestnanec by ju nemal podpisovať iba preto, že mu ju zamestnávateľ predložil. Pred podpisom je potrebné skontrolovať najmä dátum skončenia, dôvod skončenia a všetky finančné nároky.
Kedy je výhodnejšia výpoveď a čo platí pri výpovednej dobe?
Výpoveď môže byť výhodnejšia v situácii, keď zamestnanec nesúhlasí s podmienkami navrhovanej dohody. Ak zamestnanec dohodu nepodpíše, pracovný pomer tým automaticky nekončí. Zamestnávateľ môže následne postupovať podľa zákona a ukončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou, ak sú splnené zákonné podmienky na výpoveď.
„Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.“
Pomerne veľkou výhodou výpovede môže byť výpovedná doba. Počas nej pracovný pomer naďalej trvá a zamestnanec má za splnenia príslušných podmienok nárok na mzdu. U zamestnanca je výhodná v tom, že o prácu nepríde skôr než skončí výpovedná doba a počas nej bude mať zároveň nárok na výplatu mzdy. U zamestnávateľa je zasa zárukou, že kým zamestnancovi uplynie výpovedná doba bude pokrytá práca na pozícií, na ktorej aktuálne zamestnanec je a medzitým môže zamestnávateľ za neho riešiť náhradu. Pri dohode takáto zákonná výpovedná doba automaticky neplynie. Strany si môžu dohodnúť priamo deň skončenia pracovného pomeru. Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou môže mať pre zamestnanca najmä finančný význam. Ak by napríklad zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi skončenie pracovného pomeru „dohodou“ okamžite, ale bez odstupného, môže byť pre zamestnanca výhodnejšie dohodu nepodpísať a počkať, aký ďalší právny postup zamestnávateľ zvolí.
🔍Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa je dôležité skúmať nielen samotný dôvod výpovede, ale aj dĺžku pracovného pomeru a s tým súvisiacu dĺžku výpovednej doby a výšku odstupného.
Odstupné – toto by ste mali vedieť
Jedným z najdôležitejších kritérií pri rozhodovaní medzi výpoveďou a dohodou je odstupné. Zákon upravuje nárok na odstupné najmä pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, napríklad pri zrušení alebo premiestnení zamestnávateľa či jeho časti alebo pri nadbytočnosti zamestnanca v dôsledku organizačných zmien.
Pri výpovedi z týchto dôvodov je výška zákonného odstupného odstupňovaná podľa dĺžky pracovného pomeru. Pri pracovnom pomere trvajúcom najmenej dva roky a menej ako päť rokov ide najmenej o jeden priemerný mesačný zárobok, pri pracovnom pomere v trvaní najmenej päť rokov a menej ako desať rokov najmenej o dvojnásobok, pri pracovnom pomere v trvaní najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov najmenej o trojnásobok a pri pracovnom pomere v trvaní najmenej dvadsať rokov ide najmenej o štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
“Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.“
Pri dohode z relevantných zákonných dôvodov je režim odstupného odlišný a môže byť pre zamestnanca výhodnejší. Práve preto nemožno automaticky tvrdiť, že výpoveď je vždy výhodnejšia, pretože existuje výpovedná doba, ani že dohoda je vždy výhodnejšia, pretože umožňuje skončiť pracovný pomer okamžite.
Zamestnanci, pozor na tieto chyby pri podpisovaní dohody
Jednou z najčastejších chýb zamestnancov je mechanické podpísanie dohody bez toho, aby venovali pozornosť jej obsahu. Zákonník práce stanovuje prípady, keď musí byť dôvod skončenia pracovného pomeru v dohode uvedený. Ide o prípady, keď:
- sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje,
- sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
- uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru požaduje zamestnanec,
- sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov,
- zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou.
Ak zamestnávateľ napríklad tvrdí, že pracovné miesto sa ruší v dôsledku organizačnej zmeny, zamestnanec by nemal bez ďalšieho podpisovať dohodu, v ktorej je uvedené iba neurčité konštatovanie typu „na základe vzájomnej dohody“. Dôležité je, aby obsah dohody zodpovedal skutočnému právnemu dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Čo si pred podpisom dohody treba skontrolovať?
Zamestnanec by si mal pred podpisom dohody skontrolovať najmä:
- aký je presný dátum skončenia pracovného pomeru,
- či je v dohode správne uvedený dôvod skončenia,
- či mu vzniká nárok na odstupné a v akej výške,
- čo bude s jeho prípadnou nevyčerpanou dovolenkou,
- či mu bude vyplatená mzda a ďalšie vzniknuté nároky (napr. odstupné, nevyčerpané voľno a pod.)
- či je dohoda vo viacerých vyhotoveniach, pričom jedno obdrží zamestnanec.
❗Ak zamestnávateľ navrhuje dohodu bez primeranej finančnej kompenzácie môže byť pre zamestnanca výhodnejšie dohodu nepodpísať a využiť iný zákonný spôsob skončenia pracovného pomeru.
📌Výpoveď ani dohoda nie sú automaticky lepším spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dohoda poskytuje väčšiu flexibilitu a umožňuje vyjednať skorší odchod a prípadne výhodnejšie finančné podmienky. Výpoveď naopak poskytuje väčšiu jednostrannú istotu a pri výpovedi zo strany zamestnávateľa môže zamestnancovi vzniknúť nárok na výpovednú dobu a odstupné. Najdôležitejšie je vždy porovnať konkrétne právne a finančné dôsledky. Pred podpisom dohody by mal zamestnanec dôkladne skontrolovať jej obsah, najmä dôvod skončenia, dátum skončenia a výšku odstupného. Pri dohode platí jednoduché pravidlo – dohodu sa oplatí podpísať vtedy, ak jej podmienky predstavujú pre zamestnanca lepší alebo aspoň porovnateľný výsledok než zákonný postup pri výpovedi.
Výhody a nevýhody skončenia pracovného pomeru dohodou a výpoveďou
| jkj | hjhj |
|---|---|
| Skončenie pracovného pomeru dohodou | |
| ✅ možnosť skončiť pracovný pomer rýchlejšie | ❌ je potrebný súhlas oboch strán |
| ✅ priestor na vyjednávanie | ❌ riziko nevýhodných podmienok pre zamestnanca pri podpise pod tlakom |
| ✅ môže byť výhodná pre zamestnanca aj zamestnávateľa | ❌ možnosť straty výhody výpovednej doby |
| Skončenie pracovného pomeru výpoveďou | |
| ✅ nie je potrebný súhlas druhej strany | ❌ menšia flexibilita dátumu skončenia |
| ✅ nárok na mzdu počas výpovednej doby | ❌ možné pracovnoprávne spory o platnosť alebo dôvod skončenia |
| ✅ väčšia ochrana zamestnanca pri výpovedi zo strany zamestnávateľa | ❌ pri výpovedi zo strany zamestnanca nevzniká nárok na odstupné |
Upozornenie: Obsah portálu Verdikt.sk má všeobecný informačný a odborný charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo ani posúdenie konkrétneho prípadu.